Zločinnosť KSČ

Autor: Alfonz Halenár | 5.9.2005 o 7:27 | Karma článku: 5,36 | Prečítané:  2370x

definuje zákon č. 125/1996. Ukazuje zločinecký charakter komunistického režimu 1948-1989, uznáva odpor voči nemu ako legitímny, morálne oprávnený a hodný úcty. Text zákona hovorí aj o tých, čo režim aktívne podporovali. Napriek tomuto zákonu však značný počet členov KSČ naďalej aktívne ovplyvňuje chod vecí verejných a najmä tok verejných peňazí v tejto krajine. Vyzerá to teda tak, že zločinná bola iba KSČ, jej členovia však už pre našich zákonodarcov - a najmä značnú časť občanov zločincami nie sú... Jasné: zákon podporený aj komunistami z HZDS, SNS a ZRS musel byť bezzubý. Je to iba deklarácia bez zjavného praktického dopadu na tých, čo systém aktívne vytvárali svojim členstvom v KSČ/KSS. Ako inak by ho potom mohli podpísať traja najvyšší predstavitelia "mladého demokratického" štátu s menom SR - komunista Kováč, komunista Gašparovič a komunista Mečiar?


ZÁKON NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 27. marca 1996
o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému


Národná rada Slovenskej republiky, vedená snahou vyjadriť mimoriadnu úctu obetiam komunistického systému,
priznať im významný podiel na obnove slobody a demokracie,
uložiť do pamäti národa utrpenie a obete tisícov občanov,
zamedziť, aby nikdy nedošlo k pokusom o obnovu totalitných systémov v akejkoľvek podobe,

a uvedomujúc si povinnosť vyrovnať sa s komunistickým totalitným režimom, vyhlasuje, že Komunistická strana Československa a jej odnož Komunistická strana Slovenska sú zodpovedné za spôsob vlády v našej krajine v rokoch 1948-1989, a to najmä
za cieľavedomé ničenie tradičných hodnôt európskej civilizácie,
národných a náboženských práv,
za úmyselné porušovanie ľudských práv a slobôd,
za justičné zločiny vykonané v politických procesoch,
za teror vykonávaný proti nositeľom iných názorov, než aké zodpovedali učeniu marxizmu-leninizmu,
za devastáciu hospodárstva,
za zničenie tradičných princípov vlastníckeho práva a
za zneužívanie výchovy, vzdelávania, vedy a kultúry na politické a ideologické účely.

Národná rada Slovenskej republiky vo vedomí, že komunistický režim a tí, ktorí ho aktívne presadzovali,
- nedával občanom možnosť slobodne vyjadriť politickú vôľu,
- nútil ich verejne vyhlasovať svoj súhlas aj s tým, čo považovali za klamstvo a za zločin, a to prenasledovaním alebo hrozbou perzekúcie voči nim samotným i rodinám a blízkym,
- porušoval základné princípy demokratického právneho štátu,
- medzinárodné zmluvy aj svoje vlastné zákony,
- zneužíval na prenasledovanie občanov mocenské nástroje, a to najmä
popravoval, vraždil a žalároval ich vo väzniciach a táboroch nútených prác,
pri vyšetrovaní a v dobe žalárovania používal brutálne metódy vrátane fyzického a psychického mučenia,
zraňoval a usmrcoval občanov pri pokusoch o útek do cudziny,
násilne zadržoval predstaviteľov, členov cirkví alebo náboženských spoločností v sústreďovacom tábore alebo im inak obmedzil ich osobnú alebo majetkovú slobodu (zákon č. 267/1992 Zb.),
násilne vysťahoval občanov v akcii B (§ 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 319/1991 Zb.),
zabraňoval im v práve slobodne vycestovať do zahraničia a taktiež vrátiť sa späť do svojej vlasti,
zneužíval ich na výkon vojenskej služby v Pomocných technických práporoch na neobmedzenú dobu,
na dosiahnutie svojich cieľov neváhal páchať zločiny, umožňoval ich beztrestné páchanie a poskytoval neoprávnené výhody a ochranu tým, ktorí sa na zločinoch a perzekúciách podieľali,
spojil sa s cudzou mocnosťou a od roku 1968 udržiaval uvedený stav pomocou okupačných vojsk;
dlhodobo prenasledoval občanov vedených na osobitných zoznamoch ("čierne listiny") spolu s ich rodinnými príslušníkmi,


sa uzniesla na tomto zákone:

§ 1
(1) Režim založený na komunistickej ideológii, ktorý rozhodoval o riadení štátu a osudoch občanov v bývalom Československu od 25. februára 1948 do 17. novembra 1989, bol odsúdeniahodný.
(2) Komunistická strana Československa, ako aj Komunistická strana Slovenska bola organizáciou, ktorá nezabránila svojim členom a ich pomáhačom páchať zločiny, a to aj na ľudských právach a slobodách.

§ 2
(1) Odpor občanov proti komunistickému režimu, prameniaci v demokratickom presvedčení, prejavujúci sa odbojom, pomocou prenasledovaným alebo inou činnosťou vo vnútri štátu alebo v zahraničí, samostatne alebo v spojení s demokratickou mocnosťou, bol legitímny, morálne oprávnený a je hodný úcty.
(2) Každému, kto bol komunistickým režimom nespravodlivo postihnutý, prispel k jeho pádu a k znovunastoleniu demokracie na Slovensku a nepodieľal sa na zločinoch komunizmu, patrí vďaka.

§ 3
Vo vstupnej hale Národnej rady Slovenskej republiky sa umiestni pamätná tabuľa s textom: "Účastníci protikomunistického odboja sa zaslúžili o pád komunistického režimu a o znovunastolenie demokracie na Slovensku. Patrí im za to vďaka.".

§ 4
(1) Do premlčacej doby trestných činov, trestnosť ktorých nezanikla, sa nezapočítava doba od 25. februára 1948 do 29. decembra 1989, ak z politických dôvodov nezlučiteľných so základnými zásadami právneho poriadku demokratického štátu nedošlo k právoplatnému odsúdeniu alebo k zbaveniu obžaloby.
(2) Z dôvodov uvedených v odseku 1 nezaniká uplynutím premlčacej doby ani trestnosť trestných činov podľa osobitného predpisu. (§ 67a Trestného zákona).

§ 5
Súd na návrh zruší alebo zmierni trest uložený za trestný čin, na ktorý sa nevzťahuje rehabilitácia podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, ak sa v priebehu konania preukáže, že konanie odsúdeného smerovalo k ochrane základných ľudských a občianskych práv a slobôd nie zjavne neprimeranými prostriedkami. Na účely tohto konania sa primerane použijú ustanovenia § 4 a nasl. zákona č. 119/1990 Zb.o súdnej rehabilitácii.

§ 6
Zmiernenie niektorých krívd spáchaných na odporcoch komunistického režimu a na osobách, ktoré boli postihnuté jeho perzekúciami, upraví osobitný zákon.

§ 7
Zodpovednosť a spoluzodpovednosť na spáchaných zločinoch je založená na zásade individuálnej zodpovednosti tých, ktorí sa trestných činov dopustili.

§ 8
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

Michal Kováč v.r.
Ivan Gašparovič v.r.
Vladimír Mečiar v.r.

---

Zakon ako vyššie jasne pomenuváva, čoho sa dopúšťali komunisti. To čo nepomenuváva, je však v nás dodnes. Komunistom sa totiž podarilo posilniť občiansku pasivitu a odovzdanosť a nahlodať vieru človeka v samého seba. Podarilo sa im vytvoriť pocit beznádeje pri presadzovaní Spravodlivosti a Slobody.

Pokúsme sa ukázať, že sa im to nepodarilo úplne. Pomocou inštitucionálnych nástrojov demokracie skúsme pozdvihnúť ducha Slobody a individuality v každom z nás. Začnime komentovať stav a dianie tak, ako ich vnímame. Postavme sa čelom krutému faktu, že dodnes volíme komunistických zločincov. Začnime o tomto fakte nahlas hovoriť. Ani 16 rokov "po" nie je neskoro.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Škandál Kolíková? Niekomu asi preskočilo

Čo hovorí o koalícii kauza ministerky spravodlivosti.


Už ste čítali?